Výchovné poradenstvo

Rodič má právo na ...

• poskytnutie bezplatného vzdelávania v štátnych školách, v iných ako štátnych za úhradu
• vzdelávanie svojho dieťaťa bez diskriminácie
• informácie o škole ako je koncepčný zámer rozvoja školy /varianty, projekty, počty žiakov v triedach, materiálno-technické vybavenie, správu o výchovno-vzdelávacej činnosti za predchádzajúci školský rok/
• na prijatie svojho dieťaťa do základnej školy aj mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko so súhlasom riaditeľa školy
• integrovanie svojho dieťaťa a teda individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní
• odklad začiatku povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa o jeden školský rok
• povolenie pre svoje dieťa plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky
• požiadať o komisionálne preskúšanie svojho dieťaťa, ak má pochybnosti o správnosti klasifikácie
• slovné hodnotenie svojho dieťaťa, ak takýto návrh podporí väčšina zákonných zástupcov
• úplné a presné informácie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiaka, jeho dochádzke do školy
• účasť na vzdelávacom procese po dohode s riaditeľom školy
• oboznámenie s vnútorným poriadkom školy, upravujúcim práva a povinnosti žiaka
• vyriešenie podnetov, sťažností
• vydanie potvrdenia o návšteve školy, odpisu vysvedčenia, stravných lístkov a pod.

 

Rodič je povinný ...

• Prihlásiť školopovinné dieťa na zápis do školy a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas. Za neplnenie tejto povinnosti môže rodič alebo zákonný zástupca dostať pokutu až 500 €  
• Oznámiť spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky na škole mimo SR do 15 dní.
• Ospravedlniť neprítomnosti žiaka na vyučovaní bez zbytočného odkladu, v odôvodnených prípadoch predložiť lekárske potvrdenie o chorobe. Za priestupok sa považuje, ak zákonný zástupca ohrozuje výchovu a vzdelávanie maloletého, najmä ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín.
• Ak rodič prihlási žiaka na dochádzku do školského klubu, dbá, aby dochádzal pravidelne a včas uhrádzal príspevok na čiastočnú úhradu nákladov.
• Rodič by mal utvoriť učiteľom podmienky na individuálne vyučovanie žiaka, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy.
• Rodič by mal zabezpečiť dieťaťu druh a množstvo školských pomôcok nevyhnutných pre riadny priebeh vzdelávacieho procesu.
• Rodič by sa mal zúčastňovať na schôdzach rodičovských združení.
• Rodič by mal predkladať návrhy na zlepšenie podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu.

 

Rady pre rodičov aj učiteľov

Rozvíjanie osobnosti dieťaťa

Úlohy v oblasti mravnej a citovej výchovy

• Rozlišovanie pojmov smieš - nesmieš, začni-skonči, správne reagovanie,
• schopnosť tlmiť citové výbuchy, ovládať sa,
• vedieť počúvnuť pokyn dospelého a podriadiť sa určitým pravidlám / napr. pri spoločnej hre/, vedieť zdvorilo poprosiť, poďakovať, opýtať sa, ospravedlniť sa,
• vedieť sa zapojiť do kolektívu ako jeho člen ale aj ako vodca,
• vedieť prijať porážku pri hre a pri športe,
• vedieť sa podeliť o niečo so súrodencami, s kamarátmi,
• prežívať pocit uspokojenia a radosti z dobrého činu, rozlišovať dobré a zlé, rozhorčiť sa a vedieť posúdiť zlý skutok,
• vedieť sa priznať k poklesku a prijať zaslúžený trest,
• učiť sa správne hodnotiť vlastné správanie i správanie druhých osôb,
• vedieť potláčať prejavy sebectva,
• potláčať útočné, agresívne správanie,
• vytvárať pocit zdravého, primeraného sebavedomia,
• slušne, spôsobne sa správať v rôznych situáciách /ak príde návšteva, v dopravnom prostriedku, v obchode a pod./,
• pestovať kladný vzťah k práci,
• mať vždy kladný vzťah k všetkým členom rodiny,
• mať kladný vzťah k ostatným deťom,
• vychovávať u dieťaťa snahu po poznávaní okolia bydliska, prírodných aj ďalších krás a pozoruhodností,
• pestujte v dieťati lásku ku knihe,
• pestujte u dieťaťa lásku k rodičom a starým rodičom, súrodencom, mestu, v ktorom žijete,
• veďte dieťa k správnemu vzťahu k rastlinám, zvieratám, životnému prostrediu.

 

Ako hovoriť s učiteľom

Polročné vysvedčenie už poznáme. Z dobrých známok sme mali radosť, ale tie zlé, tie nepotešili. Možno aj u vás odzneli takéto vety: - Prečo si si tú známku neopravil? - Ja som si chcel známku opraviť, ale ona ma už nevyvolala. Sedí na mne. – To je ťava! – takto a podobne odznejú rozhovory rodičov s deťmi a často i s vulgárnejšími nadávkami, ktoré si deti veľmi rýchlo osvoja a bez zábran nimi častujú učiteľov v škole.

Ako reagovať, keď vás známka na vysvedčení mrzí?

Určite je vždy potrebné navštíviť učiteľa a zistiť dôvody, pre ktoré známku dal.
Ak začneme rozhovor podráždene, zvyšujeme hlas, obviňujeme z neúspechu dieťaťa učiteľa a neprijmeme jeho názor, ale prejdeme do útoku – naša návšteva v škole bola zbytočná.

Kedy je rozhovor úspešný?

1. Pokojná atmosféra a vzájomná úcta.
2. Úprimný záujem o dieťa – obojstranne.
3. Zhoda v názore ako dieťaťu pomôcť.
4. Ochota spolupracovať s učiteľom a prijať jeho rady.
5. Rešpektovanie skúseností učiteľa v práci s dieťaťom.
6. Dohovor o spoločnom postupe a kontrole dosiahnutých výsledkov. Učiteľ môže navrhnúť ako majú rodičia organizovať prípravu dieťaťa na vyučovanie, ktoré časti učiva sa musí doučiť, za aký čas a kedy ho učiteľ vyskúša.

Nezabudnite! Dieťaťu pomôžete, ak učiteľ zistí, že si ho vážite a spolupráca s vami sa javí veľmi seriózne. Nestačí však urobiť len dojem, ale v príprave dieťaťa treba podľa pokynov pokračovať a vydržať dovtedy, kým sa úspechy ustália.

Dobré rady:

1. Venujte sa dieťaťu pri príprave na vyučovanie sústavne od začiatku školského roka, rozprávajte sa s ním o jeho problémoch a riešte ich hneď. Nehasiť iba vtedy, keď už horí.
2. Pravidelne navštevujte triedne aktívy rady rodičov, ak môžete, pomáhajte škole.
3. Informujte sa priebežne o prospechu dieťaťa najmä v tých predmetoch, ktoré mu robia ťažkosti.
4. Usilujte sa o dobrý vzťah s triednym učiteľom, ktorý je vlastne zástupcom rodičov na škole.
5. Vždy riešte problém najprv s príslušným učiteľom a až potom sa obracajte so svojimi pripomienkami na ďalších pedagógov a vedenie školy.

 

Niekoľko zásad v prístupe k deťom hyperaktívnym,k deťom s tzv. ADHD

1. Zaviesť pravidelný denný režim. Optimálne rozvrhnúť čas na prácu a odpočinok. Dbať na dostatočne dlhý a hlboký spánok, ako aj na oddych vo forme dostatku pohybovej aktivity vonku.
2. Dbať na to, aby dieťa nebolo vystavené nadmernej námahe a únave. Neskôr sa to prejaví u neho zvýšeným pohybovým nepokojom. Postupne ho viesť k rešpektovaniu pokynov dospelých ako aj k dodržiavaniu pravidelnosti v dennom režime.
3. Výchova má smerovať predovšetkým k upevňovaniu základných spoločenských návykov, ktoré je potrebné veľmi trpezlivo a počas dlhého obdobia precvičovať. Je pri tom potrebný osobný dohľad a vplyv. Nemožno sa spoliehať len na to, že dieťaťu sme dali slovný pokyn. Inštrukcie, ktoré dávame dieťaťu, majú byť vždy konkrétne a jasne formulované.
4. Nedať najavo výchovnú neistotu a bezradnosť.
5. Nedopustiť vyhrotenie neželaných prejavov správania, resp. konfliktných situácií. Snažiť sa pohotove a rozumne výchovne zasiahnuť už pri ich vzniku, pretože v rozvinutej problémovej situácii už dieťa často nie je prístupné usmerneniu. Dať pozor na reakcie detského kolektívu. Nedopustiť, aby podporovali neželané formy správania sa dieťaťa. Pritom by však dieťa nemalo mať medzi spolužiakmi pocit, že jeho postavenie v triednom kolektíve je rovnaké ako postavenie ostatných spolužiakov.
6. Využívať motiváciu pochvalou – všímať si pozitívne prejavy v správaní, nepoukazovať zbytočne často na neposlušnosť. Predchádzať jej zvýšenou pozornosťou venovanou práci a správaniu dieťaťa. Mať tak možnosť včas správanie usmerniť. Nikdy nepripomínať už raz potrestané priestupky.
7. Nesľubovať ako odmenu rôzne výhody, ktoré sú viazané na splnenie niektorých požiadaviek po dlhšej dobe – pre dieťa je významná jedine prítomnosť.
8. Viesť dieťa k prežívaniu problémov jemu blízkych ľudí a rovesníkov, k ich porozumeniu v konkrétnych situáciách. Postupne korigovať zatiaľ prevažne egocentrické hodnotenie sociálnych situácií dieťaťom.
9. Pri školskej práci sa odporúča pracovať v krátkych intervaloch (15-25 minút), s dlhšími prestávkami, dávať pozor na únavu, ktorá sa niekedy prejaví zvýšeným nepokojom až v popoludňajších hodinách.
10. Zapojiť čo možno najviac zmyslov – zrak, sluch, hmat – pri každej činnosti, upútať tak lepšie a na dlhší čas pozornosť. Pri neúspechu povzbudiť k ďalším pokusom, poukázať na zlepšenia. Viesť tak dieťa k úsiliu prekonávať prekážky.
11. Neupozorňovať zbytočne často na pohybový nepokoj. Tolerantnejšie hodnotiť úroveň písania, kreslenia, manuálnej práce s menšími predmetmi.
12. Nezabúdať na to, že napriek zvýšenej pozornosti a usmerneniu dospelých sa výchovný efekt nedostaví v krátkom čase. Zlepšenia budú pribúdať len pomaly. Napriek tomu sa snažiť v cielenej výchove vytrvať, nestrácať nádej na zlepšenie, stanoviť si primerané výchovné ciele a očakávania.

Výchovné pôsobenie rodina – škola má byť jednotné. Snažiť sa o dobrú spoluprácu a dôveru medzi rodičmi a učiteľom. Učiteľ by mal poukázať na zlepšenia u dieťaťa a pomôcť rodičom v krízových obdobiach výchovnej bezradnosti, ktoré sa zákonite vyskytnú.